tag:blogger.com,1999:blog-17041397247245933882024-03-13T01:59:50.706+01:00One Direction StoriesAnonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.comBlogger8125tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-57405903708825680962012-12-07T23:08:00.002+01:002012-12-07T23:08:38.170+01:00Prosím prečítajte si to...<span style="font-family: inherit;">Takže v prvom rade sa chcem ospravedlniť že som nepridávala, no nemôžem za to... Niečo sa mi nabúralo na stránku. Ak si pozriete prvú časť príbehu uvidíte tam množstvo reklamných komentárov. V druhom rade vám chcem povedať že NOVÉ ČASTI BUDÚ!!! Ak by ste ešte chceli :) Preto vás prosím napíšte mi či mám písať... Ešte raz sorry ale trvalo mi dlho pokým sa mi podarilo dostať do administratívy stránky.</span>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-86410971699088481092012-11-05T21:47:00.000+01:002012-11-05T21:47:03.665+01:00Only Want To Be Happy-Časť 5<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Ahojky, nová časť OWTBH :) Dúfam, že sa vám bude páčiť. A nezabúdajte, že môžete aj komentovať. Robí mi to fakt radosť. </span><br />
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;"><br /></span>
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Vaša Nina :)</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Mamka ma už
volala domov. Marcus ma odprevadil a pred dverami mi daroval ešte jeden krásny
bozk.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Len čo som
vošla mamka sa mi postavila do cesty a dala ruky v bok. "Kto to bol?"
spýtala sa zatiaľ celkom pokojne. "Čo kto bol?" tvárila som sa
nechápavo. Skadiaľ do dočerta vie?
"Ten chlapec, s ktorým si sa vonku olizovala." už bola naštvaná.
"No to bol Marcus. A skadiaľ to vieš?" odpovedala som akoby sa
nechumelilo. "Jáj tak keď to je Marcus tak fajn. A počula som tvoj smiech
tak som sa pozerala von oknom" už bola úplne v pohode a vyškierala sa na
mňa. Marcusa mala rada. Vraj je to milý, slušný chlapec z dobrej rodiny.
"Bože mami, nevieš, že špehovať sa nemá?" spýtala som sa akože
nahnevane. "Ale no. Dobre vieš, že my mamy sme lepšie ako FBI. A
mimochodom, kedy ste sa stihli dať dokopy?" už zase vyzvedala. Ak jej
neodpoviem asi ma ani nevpustí ďalej do domu. "Vieš, čo som ti volala, že
som stretla spolužiakov a že s nimi idem von? No tak potom ma bol Marcus
odprevadiť a spýtal sa ma či s ním chcem chodiť. Najskôr som mu povedala, že si
to premyslím ale potom som mu v parku povedala áno." usmiala som sa.
"Vidím, že si šťastná. Tá iskra v tvojich očiach. Och Stellka ľúbim ťa.
Budeš mi chýbať." Och bože. Už je to tu zase. Mamka začala plakať a objala
ma. "Ale mami, dobre vieš, že tu budem každý druhý týždeň." objala
som ju tiež. "Viem, ale aj tak mi budeš chýbať." Chvíľu sme tam
stáli, keď som si zrazu uvedomila, že som Marcusovi nepovedala, že idem do
Londýna.' Nebudem kaziť dnešok, poviem mu to zajtra.' povedala som si sama pre
seba, rozlúčila som sa s mamkou a išla spať. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Ráno som sa
zobudila s pocitom, že to bol dnes v noci najkrajší sen môjho života. Väčšinou
sa mi snívali iba nočné mory. Rozhodla som sa, že si dám poriadnu sprchu.
Vyzliekla som si oblečenie zo včera- hneď ako som sa dotkla postele som zaspala,
a vliezla som do mojej milovanej sprchy. Nechala som horúcu vodu aby mi stekala
po chrbte a uvoľnila my stuhnuté svaly. Potom som sa namydlila milovaným
melónovým sprchovým gélom a zmyla zo seba penu. Vyšla som von len v osuške, keď
mi začal zvoniť mobil. Ponáhľala som sa aby to dotyčný/ná nezrušil, lenže to by
som nebola ja keby som sa nepotkla o koniec osušky a nezosypala sa na zem.
Ruplo mi v kolene a dosť to zabolelo, no po chvíľke to prešlo. No ten na druhej
strane to položil. Doplazila som sa k iPhonu a vzala ho. Odblokovala som ho,
naťukala kód-len pre istotu, keby bola mamka zvedavá a pozrela som kto mi
volal. Mala som 11 zmeškaných hovorov a 4 esemesky. Odosielateľ: Marcus.
Otvorila som prvú. 'Ahoj láska. Ako si sa vyspala?' Moment, moment, moment. To
nebol sen? Spätne som si premietla včerajšiu noc. Oh bože! Ja chodím s
Marcusom. To je úžasné. Hneď som otvorila druhú SMS. 'Zlatko ešte spíš?' Aký je
zlatý. :) Ňuňu. V posledných dvoch mi poslal iba smajlíkov. Rozhodla som sa
odpísať. 'Prepáč láska. Bola som v sprche. :*' napísala som a klikla na Send. O
pár sekúnd mi odpísal. 'Takže v sprche? :D' typický chlap. 'Ale no no no! Hneď
tak zrána? :D Musíme sa stretnúť. Musím
ti niečo povedať.' Spomenula som si, že mu musím povedať o Londýne. </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com12tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-21902114578964637382012-11-03T21:10:00.005+01:002012-11-03T21:10:58.012+01:00Only Want To Be Happy-Časť 4 <br />
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Nová časť OWTBH. Prosím komentujte, nech viem že to čítate. Možno sa stále opakujem, ale ja len aby ste nezabudli :D Dúfam že sa vám bude páčiť.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Vaša Nina</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Keď
zastavil zostala som stáť oproti nemu a pozerala som sa mu do očí. "Vieš,
už dávno som ti chcel povedať, že....<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">"Proste,
že si sa mi páčila už na strednej, len som nenabral toľko odvahy povedať ti to.
Okrem toho ma rodičia nútili chodiť s Hannou kvôli praci. No teraz ma už nič
nedrží a tak sa ťa to musím spýtať. Budeš..." rozhovoril sa Marcus, a teda
dosť ma prekvapil no nestihol dopovedať vetu, pretože prišiel Jack, že oni už
pôjdu domov. Marcus iba nahnevane prikývol a ja som chlapcov objala a zakývala
im na rozlúčku. Potom som sa opäť otočila k Marcusovi. "No čo si mi to
chcel povedať?" spýtala som sa ho a chcela som mu pozerať do tých krásnych
očí no on hľadel do zeme. "No, vieš, chcel som sa spýtať... ale to je
jedno. Kašli na to, už musím ísť." povedal a otočil sa na odchod bez toho
aby sa na mňa pozrel. To ma naštvalo. Keď už začal hovoriť nech to dopovie.
"Nie je to jedno." povedala som, chytila ho tričko a pritiahla späť.
"Keď už si sa rozhovoril tak mi povedz čo si chcel." povedala som mu
rázne. "Tak fajn. Chcel som sa ťa spýtať, či by si so mnou nechcela
chodiť." spýtal sa a pri posledných slovách sa mi zahľadel do očí, akoby
som tam mala napísanú odpoveď. No dalo sa takému dokonalému stvoreniu povedať
nie? Už od prvého momentu ako som ho zbadala som bola doňho buchnutá. Ale
nevedela som, či to chcem aj teraz. No nechcela som, aby to mal chlapec také
ľahké. "Noo, vieš, ešte si to premyslím. Neber to ani ako nie, ani ako
áno." riekla som a chytila ho za ruku. "Už by sme mali ísť.
Odprevadíš ma domov?" "Jasné" povedal tak sklesnuto. "No
ták. Usmej sa. Takto ti to nepristane." pustila som ho a potiahla kútiky
úst do nejakej čudesnej grimasy, ktorá sa mala podobať úsmevu a pritom som mu
hľadela do očí. Keď sa na mňa usmial a opäť ma chytil za ruku, vedela som čo mu
zajtra poviem. Marcus je skrátka muž snov. Má svoj štýl obliekania. Perfektný
štýl. Jedná slovom ten chlapec ma SWAG. A tie jeho oči sú neodolateľné. A jeho
úsmev, oh bože roztápam sa. Počať, počkať!!! Čo to trepem? Bože,.... ja som
asi... zaľúbená. Asi nebudem čakať až do zajtra poviem mu to hneď.
"Marcus?" prehovorila som asi po desiatich minútach ticha.
"Hm?" ozval sa bez chuti. Asi tiež premýšľal. "Už som sa
rozhodla." prehovorila som rozhodne. "A? Aký je ortieľ?" ihneď spozornel. "Moja
odpoveď znie...." chcela som ho trošku ponapínať a tak som všetko hovorila
s poker faceom na tvári. "No ták, Stella, nanaťahuj ma jak gumu na
trenkách." nervózne sa pomrvil. Musela som sa zasmiať. "Áno" zahlásila som s úsmevom.
"Myslíš to vážne?" spýtal sa ma s iskierkou v očiach.
"Smrteľne!" žmurkla som naňho sprisahanecky. "Áno, áno áno!
Povedala mi áno." zakričal nadšene, vzal ma do náručia a začal sa so mnou
točiť. Po asi minúte točenia sa stratil rovnováhu a so smiechom sme sa zvalili
do trávy v parku. "Milujem ťa Stella" uprene sa mi zahľadel do očí.
"Ja teba tiež." vedela som čo bude nasledovať. Pomaly sa ku mne začal
približovať až sme boli od seba iba pár centimetrov. Zatajila som dych a čakala
som na moment kedy prekoná tú vzdialenosť. Zatvorila som oči a pocítila jeho
mäkké, teplé pery na mojich. Začal neisto, no ja som ho objala okolo krku a
prsty mu zaplietla do vlasov a to mu dodalo odvahu. Keď sa odtiahol objala som
ho. Bol to ten najkrajší bozk, možno preto, že bol môj prvý. Bez slov sme len
tak ležali v parku a užívali si čaro okamihu keď mi začal zvoniť iPhone. Mamka
ma už volala domov. Marcus ma odprevadil a pred dverami mi daroval ešte jeden
krásny bozk. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://24.media.tumblr.com/tumblr_mbpxsozOhz1rd6t73o2_500.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="font-family: inherit;"><img border="0" height="320" src="http://24.media.tumblr.com/tumblr_mbpxsozOhz1rd6t73o2_500.jpg" width="320" /></span></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit; font-size: x-small;">Marcus a Stella</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-40712990602499565502012-11-02T22:07:00.000+01:002012-11-02T22:07:07.832+01:00Only Want To Be Happy-Časť 3<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Ahojte, máte tu novú časť OWTBH. Dúfam, že sa vám bude páčiť a chcem vás upozorniť, že som prestavila pridávanie komentárov. Teraz môžete komentáre pridávať všetci. Stačí ak tam dole kde treba vybrať účet zakliknete Anonymny používateľ. Naozaj vás prosím, komentujte. Nemusíte písať eseje, stačí smajlík. Len aby som vedela, že to čítate. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Vaša Nina</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Keď som
bola od tejto bandy vzdialená asi iba na meter, došlo mi, že domov nemajú v
pláne len tak ľahko odísť. A ja asi tiež nie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"> </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Lebo v momente ako som sa
k nim s vyľakaným výrazom priblížila, začali sa smiať ako blázni a ja s
nimi. Boli to kamaráti ešte zo strednej a dávnejšie sme sa stretávame na diskotékach,
na párty a tak no teraz sme sa dlho nevideli. Mimochodom dosť sexi kamaráti. Jack, Cody a Marcus sa už
prestali smiať a postupne ma všetci objali. "Hádam by si sa nás bála. To
vyzeráme až tak hrozivo?" spýtal sa ma Cody. "Nie, tak to nie
je." presviedčala som ich. "No pekne, a to sme si mysleli, že sme
celkom fešáci." Ach ten Jackov humor som milovala. Začala som sa smiať a
staršia pani vybehla z domu, pri ktorom sme stáli a začala po nás ziapať, či
vieme koľko je hodín. No to sme sa začali smiať ešte viac, pretože ten jej výraz
tváre bol tak vtipný. Babička len nahnevane zaliezla späť do domčeka a zhasla
svetlo. "Nie vážne nevyzeráte zle, ale zhasla lampa, zrazu ste sa vynorili
z tmy, no, nebolo mi všetko jedno." usmiala som sa na nich. "Há
niekto tu je strachopud." "Jack, dobre vieš, že to tak nie je."
už ma začínali štvať. "Ale no nehnevaj sa, on tak nemyslel. Veď nás
poznáš." Marcus ma chytil okolo pliec a pohŕdavo ukázal na Jacka a Codyho.
"Ach chlapci moji. Dlho sme sa nevideli." na nich sa človek proste
nedokáže hnevať. Človek ich musí zjesť taký boli feši. "No, ženo, rastieš
nám do krásy." typický Jack. "Ja viem." zasmiala som sa.
"Ale nie, ja som predsa skromná bytosť." Všetci traja sa začali
smiať. "A hádam nie?" spýtala som sa ich. "Tá najskromnejšia pod
slnkom." pomedzi smiech utrúsil Cody. "Pche." mykla som plecami,
urazene som sa otočila a akože som odchádzala. "Hej Stella počkaj."
chytil ma za zápästie Marcus. "Myslel som, že niekam skočíme." Otočil
si ma k sebe a tváre sme mali od seba pár centimetrov. Bože, tie jeho oči. Nemohla
som povedať nie. "Tak fajn." precedila som cez zuby a stále som
nedýchala. Potom ma pustil a kráčali sme späť ku Codymu a Jackovy, ktorý sa tak
tajnostkársky usmievali. "Tak kam by si chcela ísť?" spýtal sa Jack.
"Ja neviem, vyberte niečo vy." odpovedala som a stále som
rozdýchavala ten Marcusov pohľad. "Tak fajn, poďme do Barneyho clubu."
navrhol Cody. "Dobrý nápad, poďme." zavelil Marcus. "Fajn, ale
počkajte, musím zavolať mamke. Myslí si, že už som na ceste domov, aby sa
nebála." zastala som a vytiahla iPhone. "Tak okay, počkáme ťa tam pri
tom aute." Jack ukázal na nejaké tmavé auto, ja som prikývla a oni
odišli. Zavolala som mamke a utekala som
sa nimi aby ma nemuseli dlho vyčkávať. "Som tu." víťazoslávne som
zvolala. "Tak poď, ty naše malé dievčatko." zasmial sa Jack a spolu s
Codym ma chytili z oboch strán za ruky. "Héj, zato že som volala mamke nie
som žiadne malé decko. Veď poznáte mamku. Iste by vyvádzala." tvárila som
sa urazene, ale ich ruky som nechala tak. Vyhovovalo mi to. Škoda, že nemám tri
ruky, pretože Marcus sklesnuto kráčal za nami a kopal si kamienok. Dnes bol
nejaký divný, ale nebudem to riešiť. "Tak čo ako žiješ, čo robíš, nejaké
novinky? Musíš nám toho veľa povedať." začal sa spytovaťCody. "Ani nič
také zaujímavé, stále pracujem ako modelka a mám sa celkom dobre." usmiala
som sa na oboch. Po chvíli rozprávania o našich terajších životoch sme prišli
ku klubu a vošli sme dnu. Všade ľudia tancovali na Dimitriho Vegasa a Mikea Likea.
Zamierili sme k baru a tam sme sa pustili a usadili sa na barové stoličky.
Marcus si sadol vedľa mňa. Objednali sme si tequilu a pokračovali v rozprávaní. Teraz sa už
zapájal aj Marcus. Dozvedela som sa, že sa rozišiel s Hannah. Cody sa rozhodol,
že si spraví vysokú a Jack pracuje s autami, čo bol jeho životný sen. Keď som
dopila tequilu objednala som si už iba džús. Nechcela som sa opiť. "Môžeš
na chvíľku?" spýtal sa ma Marcus, čo ma dosť šokovalo. "Iste. Páni, ospravedlňte
ma." otočila som sa na Jacka a Codyho, ktorí si niečo šušotali a smiali
sa. Postavila som sa a nasledovala som Marcusa. Keď zastavil zostala som stáť
oproti nemu a pozerala som sa mu do očí. "Vieš, už dávno som ti chcel
povedať, že.... </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://4.bp.blogspot.com/-_qYqill7t7k/UJQz05GAL6I/AAAAAAAAAKQ/WWbihjtWWRU/s1600/tisa.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="http://4.bp.blogspot.com/-_qYqill7t7k/UJQz05GAL6I/AAAAAAAAAKQ/WWbihjtWWRU/s320/tisa.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit; font-size: x-small;"> Jack a Cody</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://s2.favim.com/orig/37/boy-cute-swag-Favim.com-302258.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="http://s2.favim.com/orig/37/boy-cute-swag-Favim.com-302258.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit; font-size: x-small;">Marcus</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com8tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-52460599429462060622012-11-01T21:30:00.003+01:002012-11-01T21:34:59.354+01:00Only Want To Be Happy-Časť 2<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Tamtadadá, nová časť OWTBH /budem používať skratku :)/. Dúfam, že sa vám bude páčiť a odpustte mi ten koniec, no potrebujem načerpať inšpirácie aby to nebolo monotónne. Prosím, využite možnosť komentovania. Vážne mi to robí radosť a lepšie sa mi píše.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #444444; font-family: inherit; font-size: x-small;">Vaša Nina</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Nedeľa, 17.
jún, 2012<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: inherit;">V Sobotu
som si s Kris našla veľmi pekný byt. Pôvodne som chcela podnájom, ale ceny
neboli až také vysoké ako som si myslela, tak som sa rozhodla prenajať si
1-izbový byt s obývačkou snov. Celá stena je presklená a vidím na Trafalgar square
a dokonca dovidím až na London Eye.
Teda aspoň tak to bolo na tej fotke. Ďalej tam je veľmi pekne zariadená spálňa
s priestranným šatníkom a óóóbrovskou kúpeľňou. Kuchyňa je penke zariadená a
pôsobí veľmi útulne. Dúfam, že sa mi v novom domove bude páčiť. Už teraz viem,
že mi môj terajší domov bude chýbať. Bude mi chýbať moja izba, naša pekná
kuchyňa a najviac mi bude chýbať záhrada. Je to mamkina vizitka. Pracuje ako
architektka záhrad a naša záhrada je taký mini botanický park. Niekomu by sa to
zdalo príliš preplnené, no mne sa to páči. Keď sme vybrali byt, s Kris sme
zhodnotili, že môj šatník bude treba trošku prispôsobiť Londýnskemu počasiu a
taktiež by mohlo pribudnúť pár elegantnejších kúskov. "Počuj, Stella, tam je to o dosť iné, ľudia tam nechodia oblečený ako tu. Tam sa chodí ako zo škatuľky." naozaj veľmi povzbudivé slová Kris, ktorými ma opäť presvedčila, že tak ľahko si nezvyknem. Rada sa obliekam pohodlne a eleganciu väčšinou odsúvm bokom. Mám vlastný štýl a názor
iných ma nezaujíma. Doncaster nie je tak veľký aby som to riešila. No Londýn, to bude niečo iné. Mám síce
ešte dosť času na nákupy, no chcem si teraz viac užívať prítomnosť Kris,
pretože potom ju asi nezoberiem na nákupy cez Skype. Dohodli sme sa na dnes. O
tretej poobede sme sa stretli pri Starbuckse a hneď sme skočili na jedno
škoricové latté so sebou. Potom sme prešli k Westfieldu- najlepšiemu nákupnému centru
v Doncasteri. Bola síce nedeľa ale Westfield mal otvorené ako obvykle- do
22.30. Vošli sme dnu a išli rad radom po obchodoch. Chcela som nejaké pekné modré
sako, zišlo by sa pár riflí, šortiek, tričiek, doplnkov a tak. Počítala som, že
by sme to do nejakej ôsmej mohli stihnúť nakúpiť. Skončili sme neskôr ako som
počítala. Keď sme vyšli z posledného obchodu- zo Zary, bolo pol deviatej. "Kris? Čo by si povedala na nejakú ľahkú večeru?" spýtala som sa. "Poďme, umieram hladom." odpovedala unavene. Navrhla som záhradnícky šalát v McDonalde. Objednali sme si a unavené sme sa
zvalili do kresiel u strýčka Donalda :). Mala som asi tucet tašiek a minula
som... no strašne veľa. Ale všetko to boli potrebné veci, teda aspoň myslím. :D
Všetko z môjho imaginárneho nákupného zoznamu+ troje Vansy, jedny vysoké a
jedny nízke Conversy, dvoje štekle :), zopár šiltoviek, a novú Roxy peňaženku
len tak pre radosť :). Väčšina bola v zľave a tak som nemohla odolať. Niektorí
ľudia by si po tejto vete pomysleli, že som šopoholička :D. Keď sme dojedli
šalát a dopili kolu, pobrali sme sa späť domov. Kristen bývala bližšie, tak som
ju odprevadila. Chvíľu sme sa ešte rozprávali pred jej bránou a smiali sme sa
pri spomienkach na naše detstvo. Potom nás asi začula pani Brownová- Krisina mamka,
mimochodom skvelá ženská a otvorila dvere aby nás pozvala na večeru. Ja som
odmietla a povedala som, že som mala šalát, no ona ma chcela silou mocou nejako
pohostiť a tak ma nakoniec prehovorila na šálku anglického čaju. S pani
Brownovou sa dalo skvelo pokecať a i keď som dávno dopila, ďalej sme sa rozprávali
v obývačke pri krbe, no zazvonil mi mobil. Mamka sa už strachovala kde som no
keď zistila, že som u Brownovcov upokojila sa a povedala aby som si dávala
pozor cestou domov. "Mamka už má strach však?" spýtala sa pani Brownová. "Veď ju poznáte, stále si myslí, že som 10 ročné dievčatko." Okolo pol jedenastej som sa začala zberať k odchodu.
Krisina mamka ešte poslala nejaké koláče pre moju rodinku a ja som sa rozlúčila
s Kris, poďakovala za čaj a vykročila v ústrety tmavej noci.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"> Kráčala som po Goose Street, keď zhaslo svetlo
kúsok pred križovatkou. Najskôr som si iba myslela, že pukla žiarovka. Keď sa z
tmy začala vynárať tmavá postava a za ňou ďalšie dve, pochopila som, že to nebola náhoda a že som v peknej kaši.
Zavolať niekomu bolo neskoro a tak som iba kráčala ďalej akoby sa nič nedialo.
Veď možno odo mňa nič nebudú chcieť. Proste iba idú domov tak ako ja. Keď som
bola od tejto bandy vzdialená asi iba na meter, došlo mi, že domov nemajú v
pláne len tak ľahko odísť. A ja asi tiež nie.</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://www.vectormu.com/wp-content/uploads/contemporary-black-living-room-decoration-glass-wall-and-night-city-views.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="232" src="http://www.vectormu.com/wp-content/uploads/contemporary-black-living-room-decoration-glass-wall-and-night-city-views.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit;"> <span style="font-family: inherit; font-size: x-small;">Nová Stellina obývačka</span></span></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-10556385962749839432012-10-31T15:29:00.000+01:002012-10-31T20:41:40.649+01:00Only Want To Be Happy-Časť 1<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #666666; font-family: inherit;">Takže toto je prvá časť môjho príbehu. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ak sa vám aspoň trošičku páči a bude čítať tento príbeh, zanechajte komentár aspoň so smajlíkom. Veľmi to poteší a dáva mi to silu písať ďalej. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #666666; font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="color: #666666; font-family: inherit;">Vaša Nina</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"> Piatok, 15.
jún, 2012</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: inherit;">Ráno som sa
zobudila s pocitom, že dnešok bude skvelý deň. A tento pocit sa premenil na
skutočnosť. Dnes som sa definitívne rozhodla. Po asi 20 prebdených nociach, po
20 dňoch plných rozmýšľania, nervozity a zvažovanie pozitív a negatív som sa
definitívne rozhodla, že..... 10. júla sa sťahujem do Londýna. K tomuto
rozhodnutiu ma presvedčil fakt, že v Doncasteri mám veľmi malú šancu presadiť
sa a stať sa slávnou top modelkou. Keď som to oznámila mamke, znášala to dosť
zle. Nedávala to veľmi najavo ale poznám ju dosť dobre na to, aby som to
zistila. Videla som ten záblesk smútku v jej očiach. Ani sa jej nečudujem. Má
iba mňa, moju sestru a ocka. Nemá ani rodičov alebo iných príbuzných. Mala
sestru no tá odišla už dávno a zomrela asi pre 7 rokmi. Nikdy na to nezabudnem.
Mamka bola veľmi smutná pretože sa nerozišli v dobrom. Už od malička sa hádali
a Bety odišla preč po babkinej smrti hlavne kvôli tomu aby hádky neprerástli k
niečomu inému. Mamka si vyčítala, že sa neodhodlala ísť za Bety do Paríža a neudobrila
sa s ňou. "Je to tvoj život, tvoje
rozhodnutie. Nechcem ťa nútiť zostať s nami do smrti. Len si prosím ťa dávaj na
seba pozor a sľúb mi, že nás budeš chodiť pravidelne navštevovať."
povedala tým typickým mamičkovským hlasom plným lásky a nehy a do očí sa jej
tískali slzy. "Mimochodom, kde budeš bývať?" spýtala sa ma a slzy jej
už stekali po bledých lícach. "Reklamná agentúra, s ktorou budem
spolupracovať mi na mesiac zabezpečí bývanie i stravu. No kde budem bývať potom zatiaľ zostáva otázkou. Ale mám už dosť zarobené tak som rozmýšľala, že si
nájdem podnájom." odpovedala som mamke a ona iba prikývla a pobrala sa
späť k hrncom. Takže o zábavku na dnešný deň som mala postarané. Hlavná úloha:
nájsť si bývanie v Londýne. Keďže to podľa mňa nebude také ľahké rozhodla som
sa požiadať o pomoc. Zavolala som Kristen a poprosila som ju, nech si prinesie
MacBook. O pár minút zvonila na bráne a ja som jej tlačítkom otvorila zvnútra
domu. Vystískali sme sa, akoby sme sa roky nevideli a vyšli sme hore po
schodoch do mojej izby. "Mimochodom, načo som si mala priniesť
MacBook?" spýtala sa po prehodení pár zdvorilostných fráz o tom ako sa
máme a podobne. "No vieš, chcela by som ťa poprosiť o pomoc. Zaumienila
som si, že si dnes nájdem nejaký podnájom v Londýne. A viem, že to nebude práve
najľahšia úloha." povedala som Kris a hodila som na ňu psie očká.
"Takže si sa rozhodla, že pôjdeš?" povedala nadšene no zároveň
zosmutnela. "Áno. Uvedomila som si, že tu mám malú šancu presláviť sa a
Londýn je mesto snov, obrovská príležitosť pre každú modelku. Viem, že sa teraz
nebudeme veľmi stretávať, ale sľubujem, že ťa budem chodiť navštevovať. Okrem
toho, Skype funguje aj na milión kilometrovú vzdialenosť. " dúfala som, že
ju to poteší. "Tak fajn ty moje trdielko", usmiala sa na mňa. "Ako si predstavuješ tvoje nové bývanie?" Usmiala som sa a poďakovala
sa pohľadom. "Ďakujem Kris. Vedela som, že ma budeš chápať."
"Veď to je jasné. Od toho sú predsa najlepšie kamarátky." objala ma a
ja som dovolila slzám, aby mi stekali po lícach. "Tak sa teda pustíme do
hľadania." Kris začala vyťahovať MacBook z tašky. "Chcela by som
niečo v nejakej pokojnej časti, no blízko centra." "No tak to bude
dosť ťažké. Ale my to zvládneme, neboj sa." Nakoniec sme viac kecali ako
hľadali moje nové bývanie a tak sme sa dohodli, že zajtra budeme
pokračovať v misii. </span><span style="font-family: Verdana, sans-serif;"><o:p></o:p></span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://s3.favim.com/orig/47/blonde-hair-girl-pretty-snow-Favim.com-431323.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="http://s3.favim.com/orig/47/blonde-hair-girl-pretty-snow-Favim.com-431323.jpg" width="250" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit; font-size: x-small;">Kristen</span></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit; font-size: x-small;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://www.cardilas.com/wp-content/uploads/2011/07/Orange-girls-room-design.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="http://www.cardilas.com/wp-content/uploads/2011/07/Orange-girls-room-design.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: inherit; font-size: x-small;">Stellina izba</span></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com10tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-14587999475755556082012-10-30T12:56:00.001+01:002012-10-30T13:36:19.182+01:00Only Want To Be Happy-Intro <span style="line-height: 17px;"><span style="color: #999999; font-family: inherit; font-size: x-small;"><i>Ahojte! Takže toto je intro k príbehu Only Want To Be Happy, ktorá bude o Stelle a Louisovi. Ak sa vám páči tak napíšte koment alebo aspoň zakliknite Like dole. </i></span></span><br />
<i><span style="font-family: inherit;"><span style="line-height: 17px;"><span style="color: #999999; font-size: x-small;"><br /></span></span>
<span style="line-height: 17px;"><span style="color: #999999; font-size: x-small;">Vaša Nina</span></span></span></i><br />
<span style="font-family: inherit;"><span style="line-height: 115%;"><br /></span>
</span><br />
<span style="font-family: inherit;"><span style="line-height: 115%;">Volám sa Stella Sophie Carter, narodila som sa 6. júna a žijem v menšom mestečku
Doncaster. Teraz mám 21 rokov a pracujem ako modelka. Mám dlhé, hnedé, jemne
zvlnené vlasy a čokoládovo-hnedé oči. Moje obľúbené raňajky sú cereálne
hviezdičky s mliekom a škoricové latté zo Starbucksu. Milujem cestoviny v
akejkoľvek podobe. Zapekané, s omáčkou, hocaké. Celkovo mám veľmi rada taliansku
kuchyňu. Zbožňujem pizzu. Na večeru si dávam už iba zeleninový šalát. Najradšej
mám rukolový. Mala som ťažký život no teraz som šťastná. Na základnej škole ma šikanovali
a posmievali sa mi pretože som mala 'pár kíl naviac'. Skrátka bola som tučná. Na
strednej sa všetko zmenilo, začala som cvičiť a upravila som si jedálniček. Začala som sa venovať tancu a venujem sa mu
dodnes. Ale späť k téme. Vždy som bola terčom posmechu. Bola som dobrá žiačka a
na vysvedčení som mávala vždy samé jednotky, no prestávky boli moja nočná mora.
Nikdy na to nezabudnem. Najhoršie som znášala posmešky a žartíky od jedného
chalana, na ktorého meno už nechcem ani pomyslieť. No na druhej strane som im
vďačná. Aspoň ma prinútili prebudiť sa a začať so sebou niečo robiť. Teraz
vážim 52 kg a mám miery 90-60-90. Vďaka tomu sa môžem venovať práci ktorá ma
baví. Modelingu. Momentálne pracujem pre menšiu značku tu v Doncasteri no pred
časom som dostala ponuku pracovať v Londýne pre </span><span style="background-color: white; line-height: 115%;">Roberto Cavalli</span><span style="line-height: 115%;">. Viem, je to ponuka, ktorá sa neodmieta no stále sa
rozhodujem. Budem sama v tom veľkom meste, musela by som si zohnať ubytovanie,
sama si variť. S varením by nebol problém. Rodina a priatelia mi vravia, že ak
by ma modeling prestal baviť, môžem sa živiť ako kuchárka, pekárka alebo
cukrárka. Väčší problém by bol, že by som sa musela sama pohybovať po obrovskom
Londýne. Po mamke som zdedila veľmi slabé orientačné schopnosti takže by som sa
mohla veľmi ľahko stratiť. Do 31. júna im mám záväzne nahlásiť či od 15. júla
nastúpim do novej práce alebo nie. Zatiaľ je iba 12. júna takže mám dosť času
na rozmyslenie. Kris- moja najlepšia kamarátka mi radí aby som neváhala a
ponuku prijala. Vraj ak bude najhoršie, v iPhone mám navigáciu. Robí si z toho
prču a ja s ňou. Neviem čo by som bez nej robila. Ak sa presťahujem do Londýna,
bude mi veľmi chýbať. Asi si ju pribalím do kufra. Moja mamka s ockom mi radia
aby som zostala doma. Jasné! Chcú ma mať pod dozorom takže ich názor neberiem
veľmi vážne. Moja sestra Alice mi tiež radí, aby som išla skúsiť šťastie. Ona
má ešte len 18 a asi pôjde na školu do Londýna, tak by sme mohli bývať spolu.
Budem to mať veľmi ťažké rozhodnúť sa, no keď sa konečne rozhodnem, verím, že
to nebudem ľutovať.</span></span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;"><span style="line-height: 115%;"><br /></span>
</span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://data.whicdn.com/images/32642958/brown-hair-girl-pretty-bubbles-Favim.com-464122_large.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><span style="color: black; font-family: inherit;"><img border="0" height="254" src="http://data.whicdn.com/images/32642958/brown-hair-girl-pretty-bubbles-Favim.com-464122_large.jpg" width="320" /></span></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="color: #666666; font-family: inherit; font-size: x-small;">Stella Sophie Carter</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com4tag:blogger.com,1999:blog-1704139724724593388.post-31858101943789605452012-10-29T17:07:00.002+01:002012-10-29T20:22:22.113+01:00Hi everyone Vitajte na mojom blogu kde budú moje príbehy s 1D. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť :)Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/15872691519862317078noreply@blogger.com0