Only Want To Be Happy-Časť 1

Takže toto je prvá časť môjho príbehu. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ak sa vám aspoň trošičku páči a bude čítať tento príbeh, zanechajte komentár aspoň so smajlíkom. Veľmi to poteší a dáva mi to silu písať ďalej. 

Vaša Nina

 Piatok, 15. jún, 2012

Ráno som sa zobudila s pocitom, že dnešok bude skvelý deň. A tento pocit sa premenil na skutočnosť. Dnes som sa definitívne rozhodla. Po asi 20 prebdených nociach, po 20 dňoch plných rozmýšľania, nervozity a zvažovanie pozitív a negatív som sa definitívne rozhodla, že..... 10. júla sa sťahujem do Londýna. K tomuto rozhodnutiu ma presvedčil fakt, že v Doncasteri mám veľmi malú šancu presadiť sa a stať sa slávnou top modelkou. Keď som to oznámila mamke, znášala to dosť zle. Nedávala to veľmi najavo ale poznám ju dosť dobre na to, aby som to zistila. Videla som ten záblesk smútku v jej očiach. Ani sa jej nečudujem. Má iba mňa, moju sestru a ocka. Nemá ani rodičov alebo iných príbuzných. Mala sestru no tá odišla už dávno a zomrela asi pre 7 rokmi. Nikdy na to nezabudnem. Mamka bola veľmi smutná pretože sa nerozišli v dobrom. Už od malička sa hádali a Bety odišla preč po babkinej smrti hlavne kvôli tomu aby hádky neprerástli k niečomu inému. Mamka si vyčítala, že sa neodhodlala ísť za Bety do Paríža a neudobrila sa s ňou.  "Je to tvoj život, tvoje rozhodnutie. Nechcem ťa nútiť zostať s nami do smrti. Len si prosím ťa dávaj na seba pozor a sľúb mi, že nás budeš chodiť pravidelne navštevovať." povedala tým typickým mamičkovským hlasom plným lásky a nehy a do očí sa jej tískali slzy. "Mimochodom, kde budeš bývať?" spýtala sa ma a slzy jej už stekali po bledých lícach. "Reklamná agentúra, s ktorou budem spolupracovať mi na mesiac zabezpečí bývanie i stravu. No kde budem bývať potom zatiaľ zostáva otázkou. Ale mám už dosť zarobené tak som rozmýšľala, že si nájdem podnájom." odpovedala som mamke a ona iba prikývla a pobrala sa späť k hrncom. Takže o zábavku na dnešný deň som mala postarané. Hlavná úloha: nájsť si bývanie v Londýne. Keďže to podľa mňa nebude také ľahké rozhodla som sa požiadať o pomoc. Zavolala som Kristen a poprosila som ju, nech si prinesie MacBook. O pár minút zvonila na bráne a ja som jej tlačítkom otvorila zvnútra domu. Vystískali sme sa, akoby sme sa roky nevideli a vyšli sme hore po schodoch do mojej izby. "Mimochodom, načo som si mala priniesť MacBook?" spýtala sa po prehodení pár zdvorilostných fráz o tom ako sa máme a podobne. "No vieš, chcela by som ťa poprosiť o pomoc. Zaumienila som si, že si dnes nájdem nejaký podnájom v Londýne. A viem, že to nebude práve najľahšia úloha." povedala som Kris a hodila som na ňu psie očká. "Takže si sa rozhodla, že pôjdeš?" povedala nadšene no zároveň zosmutnela. "Áno. Uvedomila som si, že tu mám malú šancu presláviť sa a Londýn je mesto snov, obrovská príležitosť pre každú modelku. Viem, že sa teraz nebudeme veľmi stretávať, ale sľubujem, že ťa budem chodiť navštevovať. Okrem toho, Skype funguje aj na milión kilometrovú vzdialenosť. " dúfala som, že ju to poteší. "Tak fajn ty moje trdielko", usmiala sa na mňa. "Ako si predstavuješ tvoje nové bývanie?" Usmiala som sa a poďakovala sa pohľadom. "Ďakujem Kris. Vedela som, že ma budeš chápať." "Veď to je jasné. Od toho sú predsa najlepšie kamarátky." objala ma a ja som dovolila slzám, aby mi stekali po lícach. "Tak sa teda pustíme do hľadania." Kris začala vyťahovať MacBook z tašky. "Chcela by som niečo v nejakej pokojnej časti, no blízko centra." "No tak to bude dosť ťažké. Ale my to zvládneme, neboj sa." Nakoniec sme viac kecali ako hľadali moje nové bývanie a tak sme sa dohodli, že zajtra budeme pokračovať  v misii. 

Kristen

Stellina izba

Only Want To Be Happy-Intro

Ahojte! Takže toto je intro k príbehu Only Want To Be Happy, ktorá bude o Stelle a Louisovi. Ak sa vám páči tak napíšte koment alebo aspoň zakliknite Like dole. 

Vaša Nina


Volám sa Stella Sophie Carter, narodila som sa 6. júna a žijem v menšom mestečku Doncaster. Teraz mám 21 rokov a pracujem ako modelka. Mám dlhé, hnedé, jemne zvlnené vlasy a čokoládovo-hnedé oči. Moje obľúbené raňajky sú cereálne hviezdičky s mliekom a škoricové latté zo Starbucksu. Milujem cestoviny v akejkoľvek podobe. Zapekané, s omáčkou, hocaké. Celkovo mám veľmi rada taliansku kuchyňu. Zbožňujem pizzu. Na večeru si dávam už iba zeleninový šalát. Najradšej mám rukolový. Mala som ťažký život no teraz som šťastná. Na základnej škole ma šikanovali a posmievali sa mi pretože som mala 'pár kíl naviac'. Skrátka bola som tučná. Na strednej sa všetko zmenilo, začala som cvičiť a upravila som si jedálniček.  Začala som sa venovať tancu a venujem sa mu dodnes. Ale späť k téme. Vždy som bola terčom posmechu. Bola som dobrá žiačka a na vysvedčení som mávala vždy samé jednotky, no prestávky boli moja nočná mora. Nikdy na to nezabudnem. Najhoršie som znášala posmešky a žartíky od jedného chalana, na ktorého meno už nechcem ani pomyslieť. No na druhej strane som im vďačná. Aspoň ma prinútili prebudiť sa a začať so sebou niečo robiť. Teraz vážim 52 kg a mám miery 90-60-90. Vďaka tomu sa môžem venovať práci ktorá ma baví. Modelingu. Momentálne pracujem pre menšiu značku tu v Doncasteri no pred časom som dostala ponuku pracovať v Londýne pre Roberto Cavalli. Viem, je to ponuka, ktorá sa neodmieta no stále sa rozhodujem. Budem sama v tom veľkom meste, musela by som si zohnať ubytovanie, sama si variť. S varením by nebol problém. Rodina a priatelia mi vravia, že ak by ma modeling prestal baviť, môžem sa živiť ako kuchárka, pekárka alebo cukrárka. Väčší problém by bol, že by som sa musela sama pohybovať po obrovskom Londýne. Po mamke som zdedila veľmi slabé orientačné schopnosti takže by som sa mohla veľmi ľahko stratiť. Do 31. júna im mám záväzne nahlásiť či od 15. júla nastúpim do novej práce alebo nie. Zatiaľ je iba 12. júna takže mám dosť času na rozmyslenie. Kris- moja najlepšia kamarátka mi radí aby som neváhala a ponuku prijala. Vraj ak bude najhoršie, v iPhone mám navigáciu. Robí si z toho prču a ja s ňou. Neviem čo by som bez nej robila. Ak sa presťahujem do Londýna, bude mi veľmi chýbať. Asi si ju pribalím do kufra. Moja mamka s ockom mi radia aby som zostala doma. Jasné! Chcú ma mať pod dozorom takže ich názor neberiem veľmi vážne. Moja sestra Alice mi tiež radí, aby som išla skúsiť šťastie. Ona má ešte len 18 a asi pôjde na školu do Londýna, tak by sme mohli bývať spolu. Budem to mať veľmi ťažké rozhodnúť sa, no keď sa konečne rozhodnem, verím, že to nebudem ľutovať.

Stella Sophie Carter

Hi everyone

Vitajte na mojom blogu kde budú moje príbehy s 1D. Dúfam, že sa vám tu bude páčiť :)