One Direction Stories: Only Want To Be Happy-Časť 1

Takže toto je prvá časť môjho príbehu. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ak sa vám aspoň trošičku páči a bude čítať tento príbeh, zanechajte komentár aspoň so smajlíkom. Veľmi to poteší a dáva mi to silu písať ďalej.

Vaša Nina

Piatok, 15. jún, 2012

Ráno som sa zobudila s pocitom, že dnešok bude skvelý deň. A tento pocit sa premenil na skutočnosť. Dnes som sa definitívne rozhodla. Po asi 20 prebdených nociach, po 20 dňoch plných rozmýšľania, nervozity a zvažovanie pozitív a negatív som sa definitívne rozhodla, že..... 10. júla sa sťahujem do Londýna. K tomuto rozhodnutiu ma presvedčil fakt, že v Doncasteri mám veľmi malú šancu presadiť sa a stať sa slávnou top modelkou. Keď som to oznámila mamke, znášala to dosť zle. Nedávala to veľmi najavo ale poznám ju dosť dobre na to, aby som to zistila. Videla som ten záblesk smútku v jej očiach. Ani sa jej nečudujem. Má iba mňa, moju sestru a ocka. Nemá ani rodičov alebo iných príbuzných. Mala sestru no tá odišla už dávno a zomrela asi pre 7 rokmi. Nikdy na to nezabudnem. Mamka bola veľmi smutná pretože sa nerozišli v dobrom. Už od malička sa hádali a Bety odišla preč po babkinej smrti hlavne kvôli tomu aby hádky neprerástli k niečomu inému. Mamka si vyčítala, že sa neodhodlala ísť za Bety do Paríža a neudobrila sa s ňou. "Je to tvoj život, tvoje rozhodnutie. Nechcem ťa nútiť zostať s nami do smrti. Len si prosím ťa dávaj na seba pozor a sľúb mi, že nás budeš chodiť pravidelne navštevovať." povedala tým typickým mamičkovským hlasom plným lásky a nehy a do očí sa jej tískali slzy. "Mimochodom, kde budeš bývať?" spýtala sa ma a slzy jej už stekali po bledých lícach. "Reklamná agentúra, s ktorou budem spolupracovať mi na mesiac zabezpečí bývanie i stravu. No kde budem bývať potom zatiaľ zostáva otázkou. Ale mám už dosť zarobené tak som rozmýšľala, že si nájdem podnájom." odpovedala som mamke a ona iba prikývla a pobrala sa späť k hrncom. Takže o zábavku na dnešný deň som mala postarané. Hlavná úloha: nájsť si bývanie v Londýne. Keďže to podľa mňa nebude také ľahké rozhodla som sa požiadať o pomoc. Zavolala som Kristen a poprosila som ju, nech si prinesie MacBook. O pár minút zvonila na bráne a ja som jej tlačítkom otvorila zvnútra domu. Vystískali sme sa, akoby sme sa roky nevideli a vyšli sme hore po schodoch do mojej izby. "Mimochodom, načo som si mala priniesť MacBook?" spýtala sa po prehodení pár zdvorilostných fráz o tom ako sa máme a podobne. "No vieš, chcela by som ťa poprosiť o pomoc. Zaumienila som si, že si dnes nájdem nejaký podnájom v Londýne. A viem, že to nebude práve najľahšia úloha." povedala som Kris a hodila som na ňu psie očká. "Takže si sa rozhodla, že pôjdeš?" povedala nadšene no zároveň zosmutnela. "Áno. Uvedomila som si, že tu mám malú šancu presláviť sa a Londýn je mesto snov, obrovská príležitosť pre každú modelku. Viem, že sa teraz nebudeme veľmi stretávať, ale sľubujem, že ťa budem chodiť navštevovať. Okrem toho, Skype funguje aj na milión kilometrovú vzdialenosť. " dúfala som, že ju to poteší. "Tak fajn ty moje trdielko", usmiala sa na mňa. "Ako si predstavuješ tvoje nové bývanie?" Usmiala som sa a poďakovala sa pohľadom. "Ďakujem Kris. Vedela som, že ma budeš chápať." "Veď to je jasné. Od toho sú predsa najlepšie kamarátky." objala ma a ja som dovolila slzám, aby mi stekali po lícach. "Tak sa teda pustíme do hľadania." Kris začala vyťahovať MacBook z tašky. "Chcela by som niečo v nejakej pokojnej časti, no blízko centra." "No tak to bude dosť ťažké. Ale my to zvládneme, neboj sa." Nakoniec sme viac kecali ako hľadali moje nové bývanie a tak sme sa dohodli, že zajtra budeme pokračovať v misii.