Only Want To Be Happy-Časť 4

Nová časť OWTBH. Prosím komentujte, nech viem že to čítate. Možno sa stále opakujem, ale ja len aby ste nezabudli :D Dúfam že sa vám bude páčiť.

Vaša Nina

Keď zastavil zostala som stáť oproti nemu a pozerala som sa mu do očí. "Vieš, už dávno som ti chcel povedať, že....

"Proste, že si sa mi páčila už na strednej, len som nenabral toľko odvahy povedať ti to. Okrem toho ma rodičia nútili chodiť s Hannou kvôli praci. No teraz ma už nič nedrží a tak sa ťa to musím spýtať. Budeš..." rozhovoril sa Marcus, a teda dosť ma prekvapil no nestihol dopovedať vetu, pretože prišiel Jack, že oni už pôjdu domov. Marcus iba nahnevane prikývol a ja som chlapcov objala a zakývala im na rozlúčku. Potom som sa opäť otočila k Marcusovi. "No čo si mi to chcel povedať?" spýtala som sa ho a chcela som mu pozerať do tých krásnych očí no on hľadel do zeme. "No, vieš, chcel som sa spýtať... ale to je jedno. Kašli na to, už musím ísť." povedal a otočil sa na odchod bez toho aby sa na mňa pozrel. To ma naštvalo. Keď už začal hovoriť nech to dopovie. "Nie je to jedno." povedala som, chytila ho tričko a pritiahla späť. "Keď už si sa rozhovoril tak mi povedz čo si chcel." povedala som mu rázne. "Tak fajn. Chcel som sa ťa spýtať, či by si so mnou nechcela chodiť." spýtal sa a pri posledných slovách sa mi zahľadel do očí, akoby som tam mala napísanú odpoveď. No dalo sa takému dokonalému stvoreniu povedať nie? Už od prvého momentu ako som ho zbadala som bola doňho buchnutá. Ale nevedela som, či to chcem aj teraz. No nechcela som, aby to mal chlapec také ľahké. "Noo, vieš, ešte si to premyslím. Neber to ani ako nie, ani ako áno." riekla som a chytila ho za ruku. "Už by sme mali ísť. Odprevadíš ma domov?" "Jasné" povedal tak sklesnuto. "No ták. Usmej sa. Takto ti to nepristane." pustila som ho a potiahla kútiky úst do nejakej čudesnej grimasy, ktorá sa mala podobať úsmevu a pritom som mu hľadela do očí. Keď sa na mňa usmial a opäť ma chytil za ruku, vedela som čo mu zajtra poviem. Marcus je skrátka muž snov. Má svoj štýl obliekania. Perfektný štýl. Jedná slovom ten chlapec ma SWAG. A tie jeho oči sú neodolateľné. A jeho úsmev, oh bože roztápam sa. Počať, počkať!!! Čo to trepem? Bože,.... ja som asi... zaľúbená. Asi nebudem čakať až do zajtra poviem mu to hneď. "Marcus?" prehovorila som asi po desiatich minútach ticha. "Hm?" ozval sa bez chuti. Asi tiež premýšľal. "Už som sa rozhodla." prehovorila som rozhodne. "A?  Aký je ortieľ?" ihneď spozornel. "Moja odpoveď znie...." chcela som ho trošku ponapínať a tak som všetko hovorila s poker faceom na tvári. "No ták, Stella, nanaťahuj ma jak gumu na trenkách." nervózne sa pomrvil. Musela som sa zasmiať. "Áno" zahlásila som s úsmevom. "Myslíš to vážne?" spýtal sa ma s iskierkou v očiach. "Smrteľne!" žmurkla som naňho sprisahanecky. "Áno, áno áno! Povedala mi áno." zakričal nadšene, vzal ma do náručia a začal sa so mnou točiť. Po asi minúte točenia sa stratil rovnováhu a so smiechom sme sa zvalili do trávy v parku. "Milujem ťa Stella" uprene sa mi zahľadel do očí. "Ja teba tiež." vedela som čo bude nasledovať. Pomaly sa ku mne začal približovať až sme boli od seba iba pár centimetrov. Zatajila som dych a čakala som na moment kedy prekoná tú vzdialenosť. Zatvorila som oči a pocítila jeho mäkké, teplé pery na mojich. Začal neisto, no ja som ho objala okolo krku a prsty mu zaplietla do vlasov a to mu dodalo odvahu. Keď sa odtiahol objala som ho. Bol to ten najkrajší bozk, možno preto, že bol môj prvý. Bez slov sme len tak ležali v parku a užívali si čaro okamihu keď mi začal zvoniť iPhone. Mamka ma už volala domov. Marcus ma odprevadil a pred dverami mi daroval ešte jeden krásny bozk. 

Marcus a Stella